"Matýsek se posraaal"

Vôbec sa necítim vianočne. 

(vzhľadom na fakt, že Vianoce sa stali komerciou tróniacou vo výkladoch a televíznych prijímačoch už v polke októbra, sa ani nečudujem). 

Na nálade nepridáva ani skutočnosť, že moja máti využíva všetky sviatky ako míľniky gigantického generálneho upratovania, ktoré sa skladá z niekoľkých fáz. 

 Vyvíjala som teda menší psychický nátlak proti jej zúrivému predvianočnému upratovaciemu rituálu. 

"mami, veď ty máš ten vysávač radšej ako mňa"

"on jediný aspoň dačo robí"
ranila moje city. 

Včera som bez zvyčajného entuziazmu ozdobovala strom. Rodičia preventívne nekúpili banánové salónky, pretože si boli vedomí toho, že by som polovicu zlikvidovala skôr, než by sme vyzdobili stromček. 

Strategicky som však umiestnila ostatné salónky, keď nastane éra ich vyžierania

(vo vysokej koncentrácií sa nachádzajú na zadnej strane stromu pri červených guliach)

Pred pár dňami máti iritovalo, že ma neoslovila ponuka v našich úchvatných obchodných reťazcoch a tým pádom mi nemá čo podarovať. Mala som objednaný až jeden parfém a darovala som si sama sebe konečne po dvoch rokoch spaľujúcej túžby tetovanie (na prst). Mamka v návale emócií vyhlásila
"tak si teda daj pod ten strom voňavku a prst"
 (*teatrálne tresnutie dverami)
Ušetrila by si psychické zdravie, ak by to vyriešila ako moja sesternica (pozdravujem Evka), ktorá pozdvihla DIY vianočných darčekov na úplný nový level a toť
"zabalím rodičom čokoládu, ktorú máme v skrinke. hádam to nespoznajú" alebo v skrátenej verzii "co dum dal"
Ak by ste však chceli pohladiť duše svojich blízkych originálnym spôsobom, hľa TUTO

moja srdcová záležitosť.

Inak sa historicky moje materiálne Ja teší viac na jedlo ako vianočné darčeky.
Neviem, či je to prejav dospelosti alebo len vyšší level mojej pažravosti.