nedeľa 30. marca 2014

defekty (z) krásy.

Pri dezinfekcii chrupu sa zamračím na svoj dolný rad zubov. Nápadne pripomínajú zle poskladané leporelo. Údajne je to milé. 
Založím si pár prameňov vlasov za ľavé odstávajúce ucho, čím mu dávam príležitosť odstávať ešte viac. 
Údajne je to rozkošné. 
(a mala by som vraj zvážiť profesiu satelitu. nuž, na balkóne sa vynímam pekne, v prípade záujmu ma môžete kontaktovať). 

Dokonalosť by bola nudná a jedinečnosť nedostatkovým tovarom. 
 V záplave symetrických čŕt a kriviek by sa len ťažko našiel výrazný prvok, vďaka ktorému vás ľudia identifikujú.  

Pravdepodobne zniem ako ohyzdná škrata kompenzujúca si svoj vzhľad medovými rečami o vnútornej kráse a presvedčením, že každý je svojim spôsobom krásny. 

"Posolstvom" tohto príspevku však je, že príťažlivosť by sme si mali budovať na našom vyžarovaní, čo bezpodmienečne zahŕňa prijatie našich minidefektov. Aj keď vedia príkladne iritovať.
Pozdvihnime naše "vady" na prednosti.
(napr. ja môžem slúžiť na zachytávanie wifi alebo zahraničných programov). 

Amen.

P.S. pozdravujem spriaznenú dušu, s ktorou som viedla o tejto téme v piatok intelektuálne podnetnú debatu. 

P.S. 2 túto ženu (Jennifer Lawrence) oduševnene milujem. 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára