welcome to the new age .. (alias v Hostiteľovi.)

Môj pôvodný plán spočíval v čítaní povinnej literatúry, konkrétne veľdiela Dom v stráni od Martina Kukučína. Avšak po prečítaní dvoch strán som mala sto chutí hodiť sa pod vlak, a to sa u mňa samovražedné sklony vyskytujú len príležitostne. (podľa mojich zdrojov stojí tá kniha za to, podmienkou je dostať za jej polovicu. nuž, ak to prežijem bez ujmy na zdraví, dám vám vedieť) 

A tak som sa v mene prokrastinácie vrhla na inú knihu. Obeťou sa stal Hostiteľ od Stephenie Meyer, autorky Twilight ságy (odpustite si pľuvanec na monitor a pokračujte v čítaní). Nemusíte sa obávať výskytu metrosexuálnych upírov, Meyer v tomto prípade kope hlbšie. 

Oficiálne anotácie poskytujú len nevyhnutné informácie o obsahu. Dozviete sa z nich, že Zem sa stala terčom invázie z vesmíru, pričom nepriatelia využívajú telá ľudí ako hostiteľov. Suma sumarum, vaše telá zostanú nepoškodené, avšak vaše vedomie je nahradené iným. 

Väčšina ľudstva podľahla. 

Zostalo už len pár "divých" ľudských bytostí bojujúcich o prežitie. Jednou z nich je Melanie Stryder, dievčina vzdorujúca až do jej zajatia. Respektíve, dievčina odmietajúca sa vzdať sa svojho "Ja" aj po implantácií parazita do jej hlavy. 

To by bol stručný obsah, ktorý ponúkajú anotácie. No ani to vás dostatočne nepripraví na hladké splynutie s knihou. Čo sa týka úvodu, Meyer sa neobťažuje žiadnym vysvetľovaním. Priamo nás hodí do deja a sme nútení buď sa utopiť alebo sa naučiť veľmi rýchlo plávať. Prvých cca sto strán som sa statočne topila, a keď som si naivne pomyslela, že sa začínam orientovať, strhla ma nová vlna informácií. Priznávam, opúšťali ma všetky sily a bojovala som s nutkaním to všetko ukončiť, padnúť až na dno. To sa však našťastie nestalo. 

A prečo ? Odpoveď je vcelku jednoduchá. Meyerová vie písať. A nielen to. Vie písať podmanivo, a v takom prípade nezáleží na tom, či od nej čítate sci- fi, patetické romány alebo návod na použitie zubnej nite. Je to ako zdvorilo sa ponúknuť občerstvením na návšteve a potom sa ho neviete nabažiť (moja láska k jedlu sa prediera všade, ospravedlňujem sa). 

Späť k deju. Nachádzame sa v časti, kde som sa úspešne vynorila.  Melanie sa stala hostiteľkou "Duše" prezývanej Pútnička, ktorá absolvovala životy na 8 rôznych planétach. Týmto nezvyčajným počinom si u svojho druhu získala reputáciu. Jednou z jej úloh je preskúmať spomienky Melanie a podať informácie Pátračom o úkryte zvyšných rebelov. Popritom si postupne zvyká na nové telo, intenzívne emócie a presýtené zmysly. Všetko ide ako po masle. Až nato, že sa Melanie ozýva v jej hlave. 

Pútnička je zdesená. Okrem toho, že jej situácia sa značne ponáša na schizofréniu, naráža na odpor zo strany Melanie. Tá jej v záujme ochrany ľudí blokuje prístup k dôležitým informáciám. Namiesto toho jej zahŕňa myseľ spomienkami na svoju lásku Jareda.

 Podľahne Pútnička ľudským emóciám? A pochopí, čo to znamená byť človekom? 

Ako už bolo vyššie spomínané, Meyerová v Hostiteľovi kope hlbšie. Až na samú podstatu človeka. Naozaj sme druh konajúci len na základe našich pudov a ich uspokojovaní? Nasiaknutí egoizmom a násilím? Je potrebné vyhladiť našu rasu pre "vyššie dobro"? Autorka nastavuje zrkadlo spoločnosti a obraz v ňom vôbec nie je príjemný. Medzi riadkami sú ukryté ďalšie úvahy a každého osloví niečo iné.

Dôkazom toho, že kniha stojí za povšimnutie, je aj jej sfilmovanie. A keďže vydavateľstvá idú ruka v ruke s dobou, dočkala sa obálka knihy zmeny imidžu. Kochajte sa .. 

A čo sa týka filmu. Musela som ukojiť svoje potreby a pozrieť si ho :D Nedokážem ho hodnotiť objektívne, lebo som zástancom toho, že kniha je takmer vždy oveľa lepšia ako jej filmové stvárnenie. Môžem však skonštatovať, že ma mierne sklamal. Či už výber hercov, o ich výkone nehovoriac (predstaviteľka Melanie nezvládla dôveryhodne znázorniť schizofrenické stavy).. na konci som bola sfučaná. Prikladám trailer, ale pre vlastné dobro uprednostnite najskôr knihu, potom film. 

... nedá mi nespomenúť jeden gigantický plus filmu. Ako soundtrack si vybrali Radioactive od mojich milovaných Imagine Dragons ! O mojej nehynúcej láske k nim ste sa mohli dočítať TU.