ranný zabijak.

Poznáte ten pocit, keď sa ráno zobudíte plní energie ?
Ja tiež nie.

Po srdcervúcej rozlúčke s posteľou vyzerám ako komparzista z The Walking Dead ( pre neznalcov - seriál o zombie apokalypse ). Z dôvodu zachovania môjho duševného zdravia sa preto usilovne vyhýbam všetkým zrkadlám. Avšak pri dezinfekcii ústnej dutiny som nútená pozrieť sa krutej pravde do očí (cháp: pozrieť sa do zrkadla nad umývadlom). Aby som pôsobila aspoň trochu ako človek, spravím menšie úpravy zovňajšku (napr. sa snažím naniesť si špirálu bez toho, aby som si pritom vypichla oko). Vlasom nevenujem veľkú pozornosť, pretože v tomto období sa mi aj po krátkom pobyte vonku vytvorí na hlave účes a lá "odviata vetrom". Po rituáli v kúpeľni nasleduje 10 minútové civenie do šatníka sprevádzané poznámkami typu : zase si nemám čo obliecť. Napokon schmatnem školskú tašku (pomerne ľahkú, nepovažujem totiž za dôležité vláčiť všetky učebnice, za čo sa hlboko ospravedlňujem svojmu spolusediacemu, ktorý na hodinách dobrosrdečne posunie svoje knihy doprostred lavice) a trielim na autobus.

Cesta autobusom, kapitola sama o sebe. Považujem to za miesto, kde sa môj životný priestor scvrkne na minimum. Obzvlášť obľubujem rána, keď sa polovica obyvateľstva Svitu rozhodne cestovať do Popradu tým istým autobusom ako ja. V tomto prípade sa o nejakom životnom priestore ani hovoriť nedá. Výstižnejšie by bolo - "telo na telo". V podobných situáciách mám možnosť presne určiť, kto ignoruje ústnu hygienu a pokúšam sa netváriť príliš zeleno. Počas tejto pohodlnej cesty dochádza k rozšíreniu mojich vedomostí - v ktorej predajni práve kúpite olej zlacnený o neuveriteľných 10 centov, kto sa v piatok večer spoločensky unavil a ráno vyvrátil obsah svojho žalúdka ... a iné plnohodnotné informácie.

Vykúpenie prichádza v podobe otvárajúcich sa autobusových dverí, keď sa deriem von ako o život a snažím sa nasať do pľúc čo najviac vzduchu. Cesta však ani zďaleka nekončí. Po vystúpení sa celý čas modlím, nech si nezalomím väzy na tých pravidelne posýpaných a udržiavaných chodníkoch. Vo chvíli, keď sa dostanem do školy s dostačujúcim počtom končatín, si môžem gratulovať.